Úvod › Fóra › Vojáci sobě › Hledám kamaráda z vojny › Hledám 1. rotu VÚ 4447 Tachov
- Toto téma je prázdné.
-
AutorPříspěvky
-
26 března, 2017 v 9:32 am #3411imported_ZdenekÚčastník
Hledám 1.rotu VÚ 4447 Tachov od r. 1974 -78. Velitel roty.
15 srpna, 2017 v 8:37 pm #4004PatinoÚčastníkBol som na 3. rote v rokoch 1975 – 1976.
Pamätám si, že veliteľ 1. roty bol ppor. Zelenický – si to Ty?
Absíci – velitelia čiat boli Najt a Lazar. Ešte veliteľ jednej čaty bol ppor. Nakládal. Na ďaľšie mená si nepamätám.16 srpna, 2017 v 10:09 am #4005imported_ZdenekÚčastníkAno jsem Zelenický a těší mě, že se ohlásil někdo z 1. praporu. Na Tebe si nevzpomínám ale to nevadí. Připomenu Ti jména, Lukeše- velitele praporu si asi pamatuješ, Mudru asi taky, technika si pamatuju ale jméno si nemůžu vybavit. Dál tam byl Tománek
velitel čety a pak roty. Vojáci na první rotě- Hlávek, Planka, Loveček, Kitner, absolvent Pražan, velitel družstva Kulhánek a Majer, Bušo, ten koktal ale zpívat, to mu šlo. Až najdu nějakou fotku, tak se mi jména vybaví a připomenu další. Žiju v Děčíně a ikdyž jsem na buzeraci nadával, na ty roky v Tachově vzpomínám docela rád. Byla tam jak my češi říkáme- prdel. Na to špatné se zapomene a zůstají jen vzpomínky na divoké mládí. A Ty žiješ kde? Já jsem se narodil v Nových Zámcích ale školy mám české, proto ta čeština. Kasárna jsou zrušena, prý tam jsou bytovky a celní a policejní správa, to na bývalé první rotě. Ze cvičáku za kasárnama je průmyslový areál. Zatím ještě pracuju jako živnostník ale až skončím, rád bych se do Tachova podíval a zavzpomínal. Pokud máš na bývalé vojáky kontakt, můžou se ozvat na : zdenkozelenicky@seznam.cz. Přeju dobré zdraví a ať to, co jsme se v Tachově naučili nebudem potřebovat. Ale jsem rád, že něco o vojně vím. Dnešní mladíci nevědí nic.
Maj sa a daj vediet odkial si. Zelenický19 srpna, 2017 v 4:59 am #4006PatinoÚčastníkAhoj, Zdenku,
To som ja z tej tretej roty. Volám sa Jozef Mihálik, bol som tam v rokoch 1975 – 1976 ako absík – technik roty. Ten technik práporu bol mjr. Češka, chalani ho volali Hugo. Dnes by sa povedalo, vyhorený človek tesne pred penziou, vytočila ho každá maličkosť. Veliteľ práporu Lukeš postúpil na štáb a po ňom tam bol mjr. Hlaváč. Samozrejme, neprehliadnuteľnou postavou bol npor. Mudra so svojím prekrásnym barytónom, s ktorým by sa pokojne uživil v opere. Keď na niekoho hulákal, jeho hlas sa šíril nie ako ozvena po chodbách ale rovno cez konštrukciu budovy. Na cvičeniach vôbec nepotreboval erefku, bolo ho počuť doďaleka aj bez nej. Výkonný práporčík Tvojej roty bol slob. Handlíř. Na druhej rote to bol slob. Hrášek a na našej tretej slob. Puchýř. Veliteľ druhej roty bol ppor. Žurek, na tretej bol ppor. Tobolík. Tobolík bol taký suchopár, veľa srandy s ním nebolo. Velitelia čiat okrem Nakádala, ktorý prišiel z DO boli por. Lapka – ten sa dral do civilu a skoro každý deň ho kvôli tomu volali na štáb – a ppor. Koutný. Pisár práporu bol voj. Sirotek. Na štábe pluku bol kpt. Klíma – nevýrazný človiečik, ktorý mal však dosť protivnú manželku, ktorá robila v administratíve kdesi v plukovnej kuchyni a my sme si hovorili, že si ju asi zobral preto, že mu vyšla v rozkaze. Ďalej bol na štábe šéf strany mjr. Kučera, ktorý raz načapal celú tretiu rotu počas Televíznych novín pozerať nemeckú televíziu. Finančný náčelník bol mjr. Bombera, zástupca pre týl bol mjr. Španko. Plukovný zväzák bol ppor. Valouch. Na technickej skupine boli kpt. Skalák, mjr. Pešta, mjr. Kulštejn, mjt. Šichman. V spisovni – teraz neviem, či v tej tajnej, alebo v tej netajnej, bola nrtm. Sarvašová. V sklade uniforiem bol šéfom npráp. Nováček, ktorý sem – tam prekvapil tým, že sa familiárne zdravil s generálmi, čo prišli na návštevu a mjr. Polák pred nimi akurát nervózne skákal do haptáku. Na ošetrovni boli doktori Kamil Kaštovský a Marius Byss. Zhodou okolností sme nadobudli v Bratislave byt a v susednom byte bývala istá pani Byssová. Tak som sa jej raz opýtal, že predsa len je to také zriedkavé meno, či nemá nejakého príbuzného v Tachove. No a ukázalo sa, že je to jej syn. Asi pred dvomi rokmi zomrela a byt už patrí niekomu inému. Veliteľ veliteľskej roty bol kpt. Nič – korpulentný, na pohľad dobráčisko, ktorý mal tú smolu, že pri zmene organizačnej štruktúry pluku sa z veliteľskej roty stala veliteľská čata a on sa tak stal z veliteľa roty veliteľom čaty. Ale bral to s humorom. Veliteľ TOPky bol kpt. Juttner, veliteľ batérie PTRS bol npor. Kremza. Ten vedel hrať na trúbku. Možno si spomenieš, že na útvare sme mali živého trubača. Raz bolo treba zatrúbiť, lebo mjr. Polák sa chcel predviesť pred nejakou dôležitou návštevou a trubač bol niekde mimo. Tak zavolali Kremzu. Ten ale došiel na dévéťáreň v montérkach rovno z parku. A tak sa operatívne rozhodlo, že sám sa nebude ukazovať a iba tú pokrkvanú krídlovku prestrčí cez dvere a tak zatrúbi. Ešte ma napadá zopár ďaľších mien – technik 2. práporu npor. Dadaj, ktorý rád chodil hrávať mariáš do staničnej reštaurácie, potom veliteľ 3. práporu mjr. Prymš, no a na tankovom prápore veliteľ npor. Hoša a ppor. Liška – to je spojené s tragédiou, ktorú možno spomeniem neskôr. Ešte ma napadajú rotmajstri Uvíra a Salač, ktorí každodenne jazdili ako velitelia vozu – ako dozorný parku som ich vídaval a celkom som im tie jazdy po tom civilnom svete závidel.
Tak dnes už skončím, vidíš, že aj po tých rokoch sa človeku ešte kadečo motá v hlave. Nabudúce napíšem niečo ďaľšie.
Pozdravuje Jozef20 srpna, 2017 v 6:47 am #4007imported_ZdenekÚčastníkAhoj Jozef, těší mě, že jsi mi oživil jména, i Tvoje jméno mám v paměti. Je zajímavé, že si pamatuješ i vojáky z ostatních jednotek. Mudru si pamatuju proto, že jednou vyhlásil poplach na Silvestra. Byl ožralý a řval na praporu jako potrefený a tenkrát
u mě ztratil veškerý respekt jako nadřízený. Nevím, jestli jsi u toho byl taky. Od Niče jsem tam koupil motorku na které jsem jezdil do práce, zelená vojenská Jawa 350. Když jsem byl převelen na OVS – to kvůli manželce – byla stále sama, nechal jsem ji tam někde u garáží před branou. Jednou při poplachu jsem málem na té motorce porazil mjr. Poláka, když organizoval výjezd techniky z brány. Byla tma a mlha a vyhnul jsem se mu na poslední chvíli.
Vzpomínám si, jak jsme jednou byli na cvičení v Jincích, dostali jsme výplatu a mě napadlo potěšit ji a zajet domů do Tachova.
Když jsem dorazil domů, našel jsem tam vzkaz, že jela do Děčína k rodičům. Tak jsem na obrátku jez zpátky do Jinců. Tam už na
nějakém vojenském klubu ostatní oficíři propíjeli žold a já je chtěl rychle dohnat. Tak jsem nalačno vypil pár panáků a bylo mi zle, že jsem na ubytovnu šel podle zdi a léčil se celou sobotu a neděli. Až budu mít někdy čas, najdu nějaké fotky a zkusím je sem dát. Tak dík, že jsi se ozval, škoda, že nás není víc. Možná se někdo ještě přihlásí. Měj se.20 března, 2019 v 6:01 pm #4086Milan SimunekÚčastníkAhoj kamaráti. Vo VÚ 4447 Tachov som slúžil v rokoch 1976 -1977. Nebol som síce na 1. rote, ale je tam spomínaný plukovný trubač, to som bol ja. Najprv som bol na 6. msr, potom ako pisár- kreslič na veliteľskej čate. Ale veliteľom bol kpt. Machan, tiež taký tlstejší chlap. A náčelník finančnej služby bol mjr. Bambas. Aspoň tak si to pamätám. Možno si spomínate na čat. Laca Luku, veliteľ čaty z l. mspr /rotu ani čatu neviem/, s tým mám kontakt, pretože sme v v tej dobe spolu hrávali v kapele.
Zdravím Vás všetkých a želám všetko najlepšie
Milan Šimunek
27 listopadu, 2019 v 8:38 pm #4114PatinoÚčastníkMilan Šimunek – tak ty si bol ten trubač, ktorého ustanovil mjr. Polák? Tak potom si bol zároveň bubeník tej bigbítovej kapely, čo hrávala lampasákom na zábavách a určite aj inde v civilnom svete, ktorú viedol Dušan Calábek. Tento Calábek bol so mnou na prijímači v Plzni na Slovanech a potom sme sa spolu dostali do Tachova. Neviem, kde bol presne zaradený, ale sem tam sme sa stretávali. Treba pripomenúť, že niekedy koncom roka 1975 bol VÚ 4447 Tachov vybratý ako útvar – “vyzyvatel k soutěži o dosažení výtečných výsledků v bojové a politické přípravě”. No a s tým bola popri všetkej tej neskutočnej pakárine, ktorá nasledovala, spojená aj utkvelá predstava veliteľa útvaru, že namiesto nahrávok púšťaných z platne cez repráky bude ustanovený živý trubač, ktorý bude trúbiť večierku, budíček a aj akési sólíčko pri nástupe celodennej smeny. Podľa rozprávania Dušana Calábka sa výber trubača uskutočnil takto: Major Polák si zavolal bubeníka z útvarovej bigbítovej kapely a spýtal sa ho: “Vy umíte bubnovat?” Bubeník odpovedal: “Umím”. Polák na to: “Tak to se taky naučíte na trumpetu. Odchod!” A bolo to. A ešte mi napadla jedna historka. Útvarová kapela koncertovala aj v civilnom svete a tak sa občas stalo, že sa priplietla do nejakej šarvátky, zvlášť, keď to bolo spojené aj s alkoholom. No a potom ako následok sa kapela raz dostala dokonca aj do útvarovej basy. Krátko nato sa konala lampasácka zábava. Zábava začala a nedočkavé manželky sa začali spytovať: “Proč nehrajou?” A tu si major Polák spomenul, že celú kapelu pre nejaký “průser” v civilnom svete pred pár dňami zavrel do basy. Vydal preto okamžite rozkaz, že kapela sa má z basy dostaviť na zábavu a začať hrať. Z basy onedlho prišla odpoveď, že keď kapela sedí v base, tak tam bude sedieť ďalej a nikoho ani nenapadne, aby za týchto okolností hral. Nato major Polák netrpezlivo odkázal, že kapele “promíjí zbytek trestu”. No a to už prišiel vedúci kapely Calábek osobne vyjednať podmienky vystúpenia. S pobavením odmietol návrh majora Poláka, pretože to podľa neho je samozrejmé, že “zbytek trestu bude prominut”. Major Polák musí ešte udeliť všetkým členom kapely opušťáky. Major Polák so škrípaním zubov neochotne súhlasil. Ale to Calábkovi nestačilo. “A na to mi dáte teď tady vaše velitelské slovo!” To bolo niečo neslýchané a o Poláka, ktorý bol celý červený od nasratia, sa pokúšal infarkt. Jeho, neobmedzeného vládcu nad osudmi toľkých nedobrovoľných obyvateľov Tachova s adresou VÚ 4447 ešte nikto takto nestrihol! Ale nebolo pomoci. A tak mala historka šťastný koniec, kapela zahrala, opušťáky dostala na najbližší víkend a hektický život hneď na ďalší deň priniesol nové kotrmelce, takže po čase si na tento príbeh už nikto nespomenul. A ešte jedna spomienka k bubeníkovi. Jednalo sa o nácvik veľmi dôležitého slávnostného pochodu, na ktorom sa zúčastňoval celý útvar. Pretože sme boli “útvar – vyzyvatel” ako som spomenul už vyššie, slávnostný pochod mal mať tú najvyššiu úroveň, čo sa týka poradovosti. A pretože by sa dalo povedať, že “poradovosti nikdy nie je dosť”, pakatilo sa na buzeráku a priľahlých plochách niekoľko hodín denne takmer dva mesiace. Prápory sa presúvali po buzeráku ako bombardéry, keď štartovali na Nemecko, veliteľ útvaru major Polák s obľubou nechal na seba zahulákať celý nastúpený útvar “zdar, súdruh minister” (totiž neviem prečo panovala predstava, že na prísahu príde samotný Dzúr). Spočiatku nám k pochodu niekoľkokrát hrala aj posádková hudba z Plzne. A hralo im to, chlapcom, naozaj pekne! Ale bolo jasné, že po celé dva mesiace nám hrať nemôžu. Skúsila sa náhrada cez repráky, ale tóny pochodov sa odrážali od budov práporov a štábu a zlievali sa do pestrej nezrozumiteľnej zmesi, na ktorú sa pri najlepšej vôli pochodovať nedalo. A tak dostal – hádajte, kto? – samozrejme zasa major Polák spásonosný nápad. Dal zavolať bubeníka útvarovej bigbítovej kapely aj s celým bicím vybavením a on namiesto hudby bubnoval a bubnoval a bubnoval, 116 za minútu, a my sme pochodovali ako infantéria za Márie Terézie. Calábek si už o neho robil starosti. Niekoľkokrát sme mu to aj odmerali a veru, obavy boli na mieste, sem tam frekvencia ku koncu nácviku klesala na 114 za minútu. Ale všetko to napokon statočne vydržal. Ku koncu nácviku dostal celý útvar slávnostné maskáče – úplne nové, len na túto slávu. Potom sa údajne vrátili nazad do skladu. A pre nás bolo najväčším zadosťučinením, že sme jedného dňa – toho posledného na vojne – oblečení konečne ako normálni ľudia odchádzali do civilu pozdĺž pochodujúcich šíkov v slávnostných maskáčoch.
28 listopadu, 2019 v 5:14 pm #4115Milan SimunekÚčastníkAhoj Patino!
Som rád že si spomínaš na tú “Polákovu vojnu” u VÚ 4447 Tachov.
Neviem kedy, v ktorých rokoch, si slúžil v Tachove. Ja som nastúpil 1. apríla (duba) 1976 na 6. msr. Ale to nie je až tak dôležité.
K udalostiam, ktoré vo svojom príspevku spomínaš. Bol som naozaj prvý trubač u bigošov, a myslím že prvý aj u celej plzenskej divízie. Nahrávky prišli až neskôr. Vieš ako to na vojne chodilo, pokým to vyrobili,začali distribuovať tak to chvíľu trvalo.
Hrával som aj v skupine PRAMENY v zostave: František Mikula , výkonný praporčík vel. čaty – gitara vedúci skupiny, Laco Luka veliteľ čaty na 1.mspr – bubeník, František Mikulka – gitara a basgitara, harmonika, klávesy , Ján Melník výkonný praporčík u prieskumnej roty – basgitara a gitara a chvíľu aj Polakovič – klarinet. Ja som hral trubku. Po odchode Laca tak bubny prevzal Ervin Lajtoš. Meno bubeníka, ktorého spomínaš, nepoznám a ani mi nič nehovorí. Bolo to asi až neskoršie, po našom odchode. Tie historky sa stali asi neskoršie alebo skoršie.
Ako trubač som fungoval len ako na fuške /melouchu/ a naozaj podľa nariadenia mjr. Poláka. Inak som bol vo veliteľskej čate a zaradený ako pisár-kreslič na štábe, tak som každý deň mal s mjr. Polákom tú česť. Okrem iného som mu pripravoval každý deň plukovný rozkaz a to bol vždy zážitok. Pretože som ho zo začiatku, po odchode môjho mazáka-predchodcu Jirka Mottla písal po slovensky, tak som dostal “rozkaz” za 14 dní sa naučiť po česky, lebo veď slúžim v historických zemích. Inak s pánom už generálom Polákom som sa stretol aj tu na Slovensku, po rozdelení sa prihlásil že je rodák zo Slovenska. Aj som ho oslovil, ale môžem potvrdiť že sa vôbec nezmenil.
Na zábavách bolo vždy veselo, mám z toho nezabudnuteľné zážitky. V moje vojenskej knižke bolo niekoľko povýšení, ale aj ponížení. Stačilo málo, napríklad aby ma stretol vyššie menovaný pán neustrojeného na schodisku na štábe, a už som písal do plukovného rozkazu článok o zbavení, alebo znížení hodnosti. Ale nakoniec sme to všetko v zdraví prežili a má dobré spomienky. Na to zlé človek zabudne a na príjemné a dobré si rád zaspomína.
Zaujímalo by ma, kedy, v ktorých rokoch a na ktorej jednotke si slúžil v Tachove. Mohli sme sa stretnúť? Alebo si ma aspoň počul trúbiť každý deň budíček a večierku z vidovej hlásky /veže ktorá ešte v objekte stojí/? A odkiaľ si? Možno by sme sa mohli aj stretnúť.
Inak ak pôjdeš na stránku www. spolubojovníci. army .cz tak tam som tiež zaregistrovaný, lebo hľadám svojich kamarátov. Skoro celú hudobnú skupinu som našiel, ale nie všetkých. Tak sa ešte ozvi.Milan
28 listopadu, 2019 v 5:22 pm #4116Milan SimunekÚčastníkAhoj Patino.
Prepáč za tie zbytočné otázky, veď si to napísal v predchádzajúcich príspevkoch. Tak viem ako sa voláš, kedy si slúžil a na akej funkcii. Ale stále platí, že by sme sa možno mohli aj stretnúť.
Maj sa!
Milan6 dubna, 2020 v 10:47 am #4134Michal_MalyÚčastníkZdravím vespolek. Děkuji také za oživení jmen. Jediné, co mne ale zarazilo ve výčtu jmen je kpt. Nič. Já ho pamatuju jako vyšetřovatele pluku. Nebo si to pamatuju špatně? začal jsem jako bigoš, pak zdravotník, pak technik na správě budov a pak písař. 2x povýšen, 2x degradován Polákem, tak jsem mu to v roce 1992 vrátil a poslal generála Poláka do civilu . Bohužel mi po úrazu hlavby před mnoha lety blbne občas paměť, moc jsme si nevybavím, to připomenutí mi pomohlo. Chodil jsem často na aranžovnu. Jinak kontaktovat mne můžete tady: https://www.facebook.com/mich.maly
12 srpna, 2020 v 7:49 am #4159pislaÚčastníkTak za mne velel pluku major Kylar,měl za ženu dceru generála Rusova a tak tam byl každou chvíli na inšpekci.Kylar odešel do SSSR na školu,už se k bojovým útvarům tuším nevrátil a v generálské hodnosti seděl na ministerstvu.Po něm major Polák,nebyl tak odměřený jako Kylar,stal se generálem a velitelem raketového vojska a s rozpadem ČSSR odešel do stavu armády SR.Dále záklaďákům známá postava dosluhujícího podplukovníka Skácela,Nič byl vyšetřovatel,Jiroušek,Ambrož ze 3.praporu,kariéru před sebou.Největší “výkvět inteligence” na úrovni pomocné školy slovenský cikán Dadaj a technik Pátek,později velitel pluku když útvar ztratil na významu.Perlička-těkající rotmistr ze skladu radiotechnických materiálů a náčelník “baterkárny” potkán na Hlavním nádraží v hodnosti podplukovníka okolo r. 1990,měl v tornistře maršálskou hůl jak zní přísloví od doby Napoleona.
17 května, 2021 v 3:53 pm #4194Ladislav KissÚčastníkAhoj Zdenko Bol som na prvej rote prvý prápor prvá čata a bol si veliteľ roty .Ja som tam bol ako velitel družstva od októbra 1975 do apríla 1977 . Volám sa Ladislav Kiss a boli tam ešte velitelia družstva Kaštovský , Preis . Brázda , čo si spomínam Mudru ako velitela praporu , Pollák velitel pluku. My sme boli aj ako regulovčíci na čele s tebou . Ako si spomínaš mal som aj príručnú armu na prapore na prízemí .Dalej tam bol výkonný slobodník Handlíš . Raz ked sme boli na cvičení na Šumave ako prvá rota sme sa stratili v horách a ja som sa vydal hľadať tábor .Všetko ale dobre dopadlo . Boli sme aj v obrane lidu kde sa o nás písalo ” Kam sa stratila prvá rota “. Veľmi rád na to spomínam bol si stále usmievavý a mal si tú vojnu celkom na háku. Bolo to krásne ale aj náročné obdobie . Na všetko už ale spomínam v dobrom . Stále som ale v kontakte s Kaštovským z Klimkovic. Keď sme boli brodiť na Mélniku a či strelby vždy bola sranda aj na brigádach v okolitých družstvách. Rád by som spoznal ďalších spolubojovníkov ktorí tam v tom čase slúžili. S pozdravom čat. Kiss
19 ledna, 2022 v 4:08 pm #4219Ladislav KissÚčastníkBol som v Tachove na prvej rote prvý prápor. 1975 – 77 velitel Zelenický mal som malú armu na 1 rote .Boli sme aj regulovčíci pre zapadný okruh.
-
AutorPříspěvky
- Musíte se přihlásit.