Patino
Ahoj, Zdenku,
To som ja z tej tretej roty. Volám sa Jozef Mihálik, bol som tam v rokoch 1975 – 1976 ako absík – technik roty. Ten technik práporu bol mjr. Češka, chalani ho volali Hugo. Dnes by sa povedalo, vyhorený človek tesne pred penziou, vytočila ho každá maličkosť. Veliteľ práporu Lukeš postúpil na štáb a po ňom tam bol mjr. Hlaváč. Samozrejme, neprehliadnuteľnou postavou bol npor. Mudra so svojím prekrásnym barytónom, s ktorým by sa pokojne uživil v opere. Keď na niekoho hulákal, jeho hlas sa šíril nie ako ozvena po chodbách ale rovno cez konštrukciu budovy. Na cvičeniach vôbec nepotreboval erefku, bolo ho počuť doďaleka aj bez nej. Výkonný práporčík Tvojej roty bol slob. Handlíř. Na druhej rote to bol slob. Hrášek a na našej tretej slob. Puchýř. Veliteľ druhej roty bol ppor. Žurek, na tretej bol ppor. Tobolík. Tobolík bol taký suchopár, veľa srandy s ním nebolo. Velitelia čiat okrem Nakádala, ktorý prišiel z DO boli por. Lapka – ten sa dral do civilu a skoro každý deň ho kvôli tomu volali na štáb – a ppor. Koutný. Pisár práporu bol voj. Sirotek. Na štábe pluku bol kpt. Klíma – nevýrazný človiečik, ktorý mal však dosť protivnú manželku, ktorá robila v administratíve kdesi v plukovnej kuchyni a my sme si hovorili, že si ju asi zobral preto, že mu vyšla v rozkaze. Ďalej bol na štábe šéf strany mjr. Kučera, ktorý raz načapal celú tretiu rotu počas Televíznych novín pozerať nemeckú televíziu. Finančný náčelník bol mjr. Bombera, zástupca pre týl bol mjr. Španko. Plukovný zväzák bol ppor. Valouch. Na technickej skupine boli kpt. Skalák, mjr. Pešta, mjr. Kulštejn, mjt. Šichman. V spisovni – teraz neviem, či v tej tajnej, alebo v tej netajnej, bola nrtm. Sarvašová. V sklade uniforiem bol šéfom npráp. Nováček, ktorý sem – tam prekvapil tým, že sa familiárne zdravil s generálmi, čo prišli na návštevu a mjr. Polák pred nimi akurát nervózne skákal do haptáku. Na ošetrovni boli doktori Kamil Kaštovský a Marius Byss. Zhodou okolností sme nadobudli v Bratislave byt a v susednom byte bývala istá pani Byssová. Tak som sa jej raz opýtal, že predsa len je to také zriedkavé meno, či nemá nejakého príbuzného v Tachove. No a ukázalo sa, že je to jej syn. Asi pred dvomi rokmi zomrela a byt už patrí niekomu inému. Veliteľ veliteľskej roty bol kpt. Nič – korpulentný, na pohľad dobráčisko, ktorý mal tú smolu, že pri zmene organizačnej štruktúry pluku sa z veliteľskej roty stala veliteľská čata a on sa tak stal z veliteľa roty veliteľom čaty. Ale bral to s humorom. Veliteľ TOPky bol kpt. Juttner, veliteľ batérie PTRS bol npor. Kremza. Ten vedel hrať na trúbku. Možno si spomenieš, že na útvare sme mali živého trubača. Raz bolo treba zatrúbiť, lebo mjr. Polák sa chcel predviesť pred nejakou dôležitou návštevou a trubač bol niekde mimo. Tak zavolali Kremzu. Ten ale došiel na dévéťáreň v montérkach rovno z parku. A tak sa operatívne rozhodlo, že sám sa nebude ukazovať a iba tú pokrkvanú krídlovku prestrčí cez dvere a tak zatrúbi. Ešte ma napadá zopár ďaľších mien – technik 2. práporu npor. Dadaj, ktorý rád chodil hrávať mariáš do staničnej reštaurácie, potom veliteľ 3. práporu mjr. Prymš, no a na tankovom prápore veliteľ npor. Hoša a ppor. Liška – to je spojené s tragédiou, ktorú možno spomeniem neskôr. Ešte ma napadajú rotmajstri Uvíra a Salač, ktorí každodenne jazdili ako velitelia vozu – ako dozorný parku som ich vídaval a celkom som im tie jazdy po tom civilnom svete závidel.
Tak dnes už skončím, vidíš, že aj po tých rokoch sa človeku ešte kadečo motá v hlave. Nabudúce napíšem niečo ďaľšie.
Pozdravuje Jozef